reklama

Obchvat Bratislavy smeruje na arbitráž. Daňoví poplatníci sa majú na čo "tešiť"

Staviteľ verejne potvrdil, že v začatom spore ide o škody spôsobené koncesionárovi z omeškania projektu, za ktoré podľa neho môže štát. Tak ako upozorňovala aj SME RODINA, stavbu totiž najprv brzdili chýbajúce stavebné povolenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ešte pred dvoma rokmi bolo verejne známe, že výstavba 60 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v okolí Bratislavy cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) bude v omeškaní ešte pred začiatkom výstavby. Oficiálne bolo zo strany Ministerstva dopravy uvedené, že nie je zrejmé, aké veľké toto meškanie bude, pričom minister Arpád Érsek prízvukoval, že aj samotné ministerstvo dopravy meškalo so stavebnými povoleniami k pozemkom pod obchvat. Veď len v septembri 2017 získalo právoplatnosť posledné stavebné povolenie, pričom došlo k veľkým časovým sklzom so stavebnými prácami na jednotlivých úsekoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je pre mňa vôbec prekvapením zverejnenie informácií o začatí formálnej procedúry arbitráže pred rozhodcovským súdom medzi Koncesionárom, t. j. združením vedeným firmou Cintra, ktoré stavia projekt D4/R7 a štátom, t. j. Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Z hnutia SME RODINA sme viac krát upozorňovali, že podmienkou realizácie PPP projektu a predpokladom pre začatie stavebných prác koncesionárom je riadne vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k dotknutým pozemkom a zabezpečenie prístupu k pozemkom a stavbám v potrebnom termíne.

Diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 je postavená cez vlastné peniaze koncesionára a vláda bude jej výstavbu a prevádzku splácať v tridsať rokov trvajúcej koncesnej lehote. Celkovo tak ako daňoví poplatníci zaplatíme koncesionárovi 1,8 miliardy eur, každoročne 56 miliónov eur v podobe pravidelnej ročnej platby. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že diaľnica D4 aj rýchlostná cesta R7 by sa podľa pôvodných termínov mali dokončiť v roku 2020. Je však viac ako isté, že pôvodný termín dostavby Koncesionár už nestihne, keďže predpoklad na dĺžku výstavby je stanovený na 4 roky. Ak sa výstavba začala v auguste 2017, podľa odhadov by celý obchvat Bratislavy mohol byť dokončený na prelome rokov 2021/2022. Kto vie aký vplyv môže mať ešte na dokončenie výstavby problém týkajúci sa zistených environmentálnych záťaží na úsekoch tohto PPP projektu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi dobre si pamätám, ako Ministerstvo dopravy pôvodne tvrdilo, že sa bude stavať už na jar 2016. Tým získal projekt PPP samozrejme značný náskok voči tradičnému verejnému obstarávaniu. Zo strany predstaviteľov štátu bolo tvrdené, že sú výborné podmienky v rámci „úrokových sadzieb“ pre získanie úveru. Realita je však bohužiaľ iná a ako inak, nikto nie je zodpovedný ani za uvedené nepravdivé vstupné informácie, ani za oneskorenie výstavby. Celý proces výstavby zabrzdili problémy ohľadne výkupu pozemkov pod cestami, ktoré budú súčasťou bratislavského obchvatu. Komplikácie ohľadne uvedeného PPP projektu sú známe už od začiatku jeho prípravy. Na výkup pozemkov sa v štátnej kase urgentne našlo vyše 300 miliónov eur. Aby sa urýchlili povolenia a zabránilo sa špekulatívnym predajom pôdy, zmenil sa aj zákon o vyvlastňovaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto súvislosti musela NR SR narýchlo bez pripomienkového konania schvaľovať novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach z dôvodu hroziacich kompenzačných udalostí od koncesionára pre neodovzdané pozemky od štátu na ktorých sa malo už začať stavať. Expresne došlo k zmene zákona, aby Vláda SR mohla vydať stavebné povolenie na tie pozemky, ktoré ešte celkom nevlastní. V pléne NR SR boli všetci zákonodarcovia presviedčaní, aby podporili uvedenú právnu normu z dôvodu zrýchlenia majetkovo-právneho vysporiadania a čo najrýchlejšieho začatia výstavby obchvatu Bratislavy. Výsledok je však taký, že aj napriek schváleniu uvedenej novely sa s intenzívnou výstavbou nezačalo v predpokladanom termíne a stavba je oproti predpokladanému začiatku výstavby v omeškaní viac ako rok. V tejto súvislosti by ma však zaujímalo, prečo štát pri PPP projekte D4 a R7 neriešil najprv dosiahnutie právoplatnosti stavebných povolení a až následne podpis koncesnej zmluvy. Vláda a štát by sa týmto pragmatickým krokom vyhla možným kompenzačným udalostiam zo strany koncesionára, ktorý si ich môže uplatniť v nadväznosti na oneskorené odovzdanie pozemkov od štátu na ktorých sa malo už začať stavať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som už spomínal, uvedenú zákazku dostalo ešte v roku 2016 konzorcium Obchvat Nula okolo španielskej Cintry takmer za tretinovú cenu oproti očakávaniam. Výstavba uvedeného PPP projektu mala problémy od samého začiatku. Podľa informácií, ktoré odzneli v médiách, diaľničný obchvat Bratislavy zrazu nemal kto stavať, pričom uvedená stavebná spoločnosť svoju podhodnotenú cenovú ponuku zjavne preniesla aj do nižších cien pre dodávateľov na Slovensku. Niektorí z nich však do lacných zákaziek nešli, a to bol aj jeden z dôvodov, prečo výstavba obchvatu meškala, t. j. výstavba viazla na subdodávateľoch. Podľa vyjadrení viacerých organizácií z oblasti stavebných podnikateľov bolo zrejmé, že signály zo stavebných firiem skutočne naznačujú, že ich cenové ponuky na jednotlivé čiastkové stavebné práce boli vyššie než tie, ktoré očakával objednávateľ. Toto je však momentálne pravdepodobne ten najmenší problém. Poďme späť k prípadným sporom medzi oboma stranami.

V zmysle článku 10.1 Koncesnej zmluvy Verejný obstarávateľ odovzdá Poskytnuté pozemky Koncesionárovi v deň alebo pred Dňom účinnosti zmluvy. V zmysle článku 10.1.2 Verejný obstarávateľ odovzdá Koncesionárovi

(a) nadobudnuté Potrebné pozemky do desiatich (10) Pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti Koncesionára, pričom však takúto žiadosť nesmie Koncesionár podať predtým, ako Verejný obstarávateľ nadobudne požadované Potrebné pozemky (pod nadobudnutím sa pre účely tohto článku považuje aj získanie iných práv postačujúcich pre realizáciu stavebných prác Koncesionárom pre účely tejto Zmluvy),

(b) Potrebné pozemky potrebné pre konkrétny Samostatný úsek do piatich (5) Pracovných dní pred očakávaným dňom vydania stavebného povolenia pre príslušný Samostatný úsek,

(c) všetky Potrebné pozemky najneskôr 31. júla 2016.

V zmysle článku 10.1.3 Verejný obstarávateľ sprístupní Poskytnuté pozemky a Potrebné pozemky Koncesionárovi a umožní mu ich nerušené užívanie pre účely tejto Zmluvy po celú dobu potrebnú pre plnenie povinností Koncesionára podľa tejto Zmluvy. Porušenie tohto článku zo strany Verejného obstarávateľa (vrátane existencie a výkonu práv tretích osôb, ktoré neumožňujú nerušené využívanie Poskytnutých pozemkov a Potrebných pozemkov pre účely podľa tejto Zmluvy) bude predstavovať Kompenzačnú udalosť.

Podmienkou realizácie Projektu je riadne vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k dotknutým pozemkom. Zabezpečenie prístupu k pozemkom a stavbám v potrebnom termíne je predpokladom pre začatie stavebných prác Koncesionárom. Zabezpečenie práv k pozemkom a stavbám v prípade dočasného a trvalého záberu je tiež nevyhnutným predpokladom pre vydanie stavebného povolenia, a teda kľúčovou podmienkou úspešného napredovania Projektu. Majetkovoprávne vysporiadanie je tradične súčasťou rizík znášaných zadávateľom. Kľúčovými rizikami pri majetkovoprávnom vysporiadaní je najmä logisticky a časovo náročný proces administrácie vysporiadania, a to formou dobrovoľného výkupu alebo formou vyvlastnenia.

Sprievodnými rizikami sú právne nedostatky nadobúdacieho procesu – napr. uzatvorenie zmlúv s nevlastníkmi, chyby vyvlastňovacieho procesu, prípadne následné zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení z dôvodu nezačatia s využívaním pozemku alebo stavby alebo zrušenia (či straty platnosti) územného rozhodnutia. Súkromný partner obvykle nie je ochotný znášať uvedené riziká, prípadne toto riziko „nacení“. Je preto nutné zohľadniť tieto riziká pri príprave Koncesnej zmluvy, vhodne nastaviť rozdelenie rizík a poskytnúť vhodné Kompenzačné opatrenia. Na základe údajov poskytnutých MDVaRR SR a NDS bolo majetkovoprávne vysporiadanie uskutočniteľné v termínoch potrebných na dodržanie harmonogramu zadávateľa. Ako je však známe, realita je dnes iná.

Je faktom, že Verejný obstarávateľ neodovzdal v zmluvných termínoch Koncesionárovi staveniská s vysporiadanými pozemkami a s potrebným stavebným povolením. Verejný obstarávateľ tak nesplnil článok 14.6 zmluvy čo možno charakterizovať ako Kompenzačnú udalosť. V článku 14.6 je stanovené, že: „Verejný obstarávateľ sa zaväzuje poskytnúť Koncesionárovi Stavebné povolenia v nasledovných termínoch.“, pričom sú voľne popísane v nasledujúcom odseku. „V prípade, že Verejný obstarávateľ neposkytne ktorékoľvek (ako píšem vyššie) stavebné povolenie do termínu uvedeného vyššie, táto skutočnosť bude Kompenzačnou udalosťou.“

Uvedomujem si, že výška kompenzácie sa nedá dopredu vyčísliť, pričom nie je nijako definovaný jej výpočet v zmluve s Koncesionárom a to aká kompenzácia nastupuje, závisí až od rozhodnutia Nezávislého dozoru. V nadväznosti na uvedené je však faktom, že sa Koncesnou zmluvou stanovené termíny nedodržali (nebol poskytnutý prístup na Stavenisko v súlade s článkom 10.1.Koncesnej zmluvy) čo de iure znamená možné uplatnenie Kompenzačnej udalosti.

Chcem sa preto opýtať, kto bude zodpovedný za oneskorenie výstavby a s tým súvisiace kompenzácie v prípade prehratého sporu v rámci arbitráže? Podľa toho ako to u nás funguje, to bude skôr nevďačná úloha pre vládu, ktorá vzíde z volieb na budúcu jar.

Miloš Svrček

Miloš Svrček

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som otec rodiny a právnik. Právnik, ktorý sa rozhodol napriek všetkému zostať na Slovensku. Chcem zverejňovať svoje postrehy a veci, o ktorých viem a tým pomáhať zlepšovať spoločnosť na Slovensku.V minulosti som pracoval na Ministerstve dopravy a výstavby SR v pozícii projektového manažéra, pričom diaľnice, železnice a celkovo doprava ma zaujímali od čias keď som bol ešte malým chlapcom. V súčasnosti som poslanec NR SR, člen Ústavnoprávneho výboru a Stálej delegácie NR SR pri OBSE. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu