SME RODINA - Boris Kollár k fungovaniu železničnej dopravy na Slovensku

Autor: Miloš Svrček | 6.1.2019 o 10:08 | (upravené 6.1.2019 o 12:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2079x

SME RODINA - Boris Kollár nemá záujem rušiť vlaky zadarmo, skôr sa chceme zamyslieť nad tým ako vlaky zadarmo môžu vylepšiť dopravnú obslužnosť .

              Úprimne povedané rok 2019 začal pre mňa sériou veľkých prekvapení. Tými prekvapeniami boli pre mňa hrdé vyhlásenie o tom, či sú na Slovensku vlaky zadarmo, alebo nie sú. Či je to spravodlivé a či by sa to dalo alebo nedalo riešiť inak.

            Asi už nie je tajomstvom, že hnutie SME RODINA - Boris Kollár má na fungovanie železničnej dopravy na Slovensku vlastný názor, ktorý chcem ozrejmiť aj prostredníctvom tohto blogu.  

            My si nemyslíme, že súkromný vlastník dokáže vždy lepšie spravovať majetok, alebo poskytovať služby. Rovnako si nemyslím, že konkurencia vždy všetko vyrieši a vždy zníži ceny, no napriek tejto mantre zdravú konkurenciu vítame.

            Doprava je služba, ktorá je na Slovensku vo veľkej miere realizovaná ako „výkon vo verejnom záujme“ a teda je dotovaná štátom. Mám teraz na mysli autobusovú a železničnú dopravu. Takáto doprava nie je realizovaná samoúčelne (len preto aby som sa niekam odviezol pre svoje potešenie), ale za účelom dopravy do/z škôl, do/zo zamestnania pod.

            Keďže existuje relatívne široká ponuka dopravných služieb (autobusová, železničná doprava), ktorá je dotovaná je úlohou štátu a samosprávy vytvoriť určité pravidla, ktoré by viedli k efektívnemu fungovaniu dopravy a teda k efektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov.

            A tu má svoju nezastupiteľnú úlohu práve štát, resp. samospráva. Štát je ten, ktorý sa nemôže dívať iba na cenu za dopravu (podobnú tému už rozoberal člen našej pracovnej skupiny v blogu o leasingu rušňov ZSSK), ale aj tzv. ekonomické benefity. Teda prioritou musí byť taká forma dopravy, ktorá je ekologická, má menšie emisie, generuje menší hluk, je rýchlejšia, neupcháva cesty a pod. V našich podmienkach uvedené najlepšie napĺňa železničná doprava, avšak sú regióny, kde železnica nie je, alebo pre malý záujem je efektívnejšia autobusová doprava. A tu je úlohou štátu uvedené riadiť čo najefektívnejšie.

            Je pravda, že v minulosti sa štát odhodlal zriadiť tzv. „dopravnú autoritu“, ktorá by objednávala aj autobusovú aj železničnú dopravu. To že sa tak doteraz nestalo je samozrejme chyba, no to neznamená, že by táto myšlienka bola zlá. Slovensko sa v minulosti nad dopravou ako takou vôbec nezaoberalo systematicky.

            Kým v 90-tých rokoch veľa ľudí pracovalo v blízkosti svojho bydliska a fungovanie dopravy a dopravných služieb išlo zotrvačnosťou z minulosti, tak na začiatku nového milénia „niekto“ prišiel z myšlienkou, že takéto služby by si mali objednávať kraje, lebo vraj kraj najlepšie vie, čo jeho obyvatelia potrebujú. Teoreticky je to pravda, no prax ukázala, že na Slovensku to skoro vôbec neplatí. Pretože hranice existujúcich krajov na Slovensku vôbec nie sú prirodzené (čo sa týka prirodzených presunov ľudí na úrady, do/z práce, do/zo škôl).

            A tak sme sa dostali do situácie, že autobusovú dopravu si objednávajú kraje, ktoré ju však prevádzkujú aj za svoje hranice. A cez tieto kraje premávajú aj vlaky, ktoré si navzájom konkurujú. Ak si niekto myslí že v prípade dopravy a služieb vo verejnom záujme je takáto konkurencia zdravá, tak sa veľmi mýli. To nie je predaj potravín alebo drogérie.

            Štát by mal vytvárať také podmienky aby druh dopravy, ktorý je všeobecne uznávaný za  najefektívnejší bol podporovaný a ostatné druhy dopravy mu boli podriadené.

            Preto si myslím, že nosný dopravný systém na Slovensku by mala realizovať železnica. Autobusová doprava by ju mala dopĺňať a preto si sám sebe kladiem zopár otázok na ktoré si aj odpovedám. Ide o bežné otázky, ktoré si myslím, že si občas položí každý z Vás.

            Ako vznikli vlaky zadarmo?

            Ja osobne vlaky zadarmo vnímam ako dočasnú podporu železničnej dopravy v povedomí ľudí. Ak má dopravu platiť štát a ten má byť efektívny, nemôžu existovať duplicitné spojenia. Občan nemôže mať možnosť vybrať si, či pôjde autobusom alebo vlakom v rámci konkurenčného boja, ale štát musí vedieť zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia. Keďže autobusy objednávajú samosprávne kraje a vlaky štát, beriem vlaky zadarmo ako obchodné opatrenie štátu pre podporu železničnej dopravy. Občan by mohol mať možnosť si vybrať iba v prípade, že by sa na nákladoch nepodieľali kraje alebo štát, teda by celé cestovné platil sám.

            Je toto opatrenie systémové?

            Systémové určite nie. Ale určite DOČASNE správne. Kým sa postupne nenastaví systém, tak to bude pre štát efektívne. Ak bude štát efektívne objednávať dopravu teda prioritne železničnú a autobusovú iba ako doplnok tak si časom bude môcť dovoliť nie len dopravu zadarmo, ale z ušetrených peňazí dať ešte viac do modernizácie, obnovy vozového parku, prípade ľudom na daňový bonus alebo rodinné prídavky.

            Je v poriadku ak nemá každý v blízkosti trvalého bydliska železnicu?

            Áno je, pretože podmienky na cestovanie zadarmo má každý rovnaké. Študent aj dôchodca bez ohľadu na to, kde býva, môže cestovať za rovnakých podmienok „zadarmo“. To že niekto sa musí dostať na najbližšiu stanicu 2 km a niekto 15 km to ešte nie je diskriminácia. Štát poskytuje študentom a dôchodcom „vlaky zadarmo“ a nie „verejnú dopravu zadarmo“.

            Ako si predstavujeme fungovanie celého systému?

            Ako som už povedal vlak by mal byť nosným prepravným systémom. V žiadnom prípade by nemali fungovať dopravné spojenia ako tie ktoré boli nedávno zrušené, kvôli výstavbe D4/R7, keď ste mohli cestovať z obcí v Trnavskom kraji priamo do Bratislavy. Takéto autobusy majú navážať ľudí na vlak. Áno treba ešte doladiť, či to má byť úplne najbližšia zástavka, alebo to má byť stredne veľká stanica. Určite však nie až priamo do Bratislavy. Ak kvôli tomuto rozhodnutiu urobí dopravca menej kilometrov treba sa zaoberať kompenzáciami, ale nie tak, že si bude každý jazdiť tam kde si požiada.  

           Samozrejme treba zabezpečiť aby čakanie na tejto stanici bolo kultúrne (čisté čakárne, ale nie za 1 mil. € a sociálne zariadenia) a celkové cestovanie autobusom a vlakom nebolo dlhšie ako autobusom alebo autom priamo v dlhých kolónach. Aby vodič autobusu vedel, či už prišiel vlak a či ešte počkať na meškajúci vlak alebo nie. Aby autobusy boli využívané tak aby prípadne čakanie na meškajúci vlak nespôsobovalo ďalšie meškanie autobusu pri opačnej ceste (efektívne obraty). Dnes sa nemusí šofér autobusu pýtať cestujúcich, či už prišiel vlak. Dnes si šofér vie zistiť (môže to dostať do cestovného poriadku na aké číslo vlaku čaká) a v dobe smartfónov si vie presne zistiť polohu vlaku na ktorý čaká, pričom dajú sa stanoviť pravidla efektívneho čakania a pod.

              A ako si predstavujeme fungovanie železničnej dopravy a jej prípadnú liberalizáciu?

              Jednotlivé železničné spojenia by mali byť rozdelené podľa úrovne poskytovaných služieb (napr. IC vlaky, rýchliky a osobne vlaky). Samozrejme na každej trati/linke zvlášť. Tu sme zato aby na trh vstúpili aj iní hráči. Konkurencia v tomto prostredí má fungovať nie ako nástroj na znižovanie cien, ale skôr ako nástroje na poskytovanie kvalitnejších služieb za regulované ceny. Čiže štát musí určiť na akej trate a v akom časovom intervale je ochotný financovať dopravu vo verejnom záujme. Napríklad si povie, že z Bratislavy do Košíc budú IC vlaky premávať každé 2 hodiny, rýchliky každé 2 hodiny. Napríklad na trati Žilina – Rajec budú premávať iba osobné vlaky každé 4 hodiny a pod. Potom na tieto rozumne a logicky rozdelené spojenia je možné vyhlasovať súťaže aby sa na trh dostali aj iní hráči. Ale to na ktorú trať bude vyhlásená súťaž a v akom poradí to musí mať pod kontrolou štát. A to tak aby štát doplácal na 1 km čo najmenej pri zachovanej kvalite služieb.

            Na ktoré trate by mal štát pustiť súkromných prepravcov čo najskôr?

            Na začiatku by to mali byť tie menej lukratívne trate. Štát by samozrejme aj naďalej financoval dopravu prostredníctvom výkonov vo verejnom záujme tak aby to slúžilo predovšetkým občanom a prevádzkovateľ by nebol stratový. Ale určite by sme nemali začínať od tých najlepších tratí. Potom by tie najhoršie ostali štátu a v podstate by sa mu zhoršilo hospodárenie na 1km výkonu a šírilo by to mylnú predstavu o tom ako je súkromný subjekt lepší hospodár.

           Naozaj nie je súkromný vlastník lepší hospodár?

           Nemusí to byť pravda, špeciálne v doprave to musí fungovať tak, že štát si povie toto potrebujem zabezpečiť a jednotliví uchádzači dajú ponuky, kto to vie zabezpečiť lepšie. Štát sa nemôže opýtať iných uchádzačov, čo chcete zabezpečovať a zvyšok si potom nechám ja (štát). Štát musí mať kontrolu nad dopravnou obsluhou bez ohľadu na to, či ju realizuje štátna alebo súkromná firma.

           Na záver by som povedal, že hnutie SME Rodina nemá záujem rušiť vlaky zadarmo, skôr sa chceme zamyslieť nad tým ako vlaky zadarmo môžu vylepšiť dopravnú obslužnosť a keď už bude toto vyriešené tak v budúcnosti príde aj otázka, či je toto opatrenie ešte stále potrebné. Ale určite nebudeme niečo rušiť len preto lebo sme to nezaviedli my.

 

Miloš Svrček

Tímlíder SME RODINA pre dopravu a výstavbu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Kresáka sa pýtali na komunistickú stranu, Kičura odpovedal aj na otázky o Bonule

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov.

DOMOV

Zsuzsovú obvinili v prípade ďalšej vraždy

Obvinenie súvisí s akciou NAKA na západnom Slovensku.


Už ste čítali?