Justícia na Slovensku je na márach. Dôveruje jej najmenej ľudí v EÚ

Autor: Miloš Svrček | 25.3.2018 o 21:44 | (upravené 25.3.2018 o 22:13) Karma článku: 1,74 | Prečítané:  440x

Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov. Čo je však najhoršie, v otázke dôveryhodnosti v justíciu sme na tom najhoršie v Európskej únii.

Verejnosť často podrobuje justíciu silnej kritike. Sudcovia, resp. justiční funkcionári na okresných, krajských súdoch a na najvyššom súde sa väčšinou voči uvedeným náladám verejnosti bránia tvrdením, že v súdnych konaniach je vždy polovica ľudí nespokojných, lebo neuspejú v sporoch. Plne súhlasím s odchádzajúcou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá ešte v roku 2010 vyhlásila, že kľúčová je dôveryhodnosť súdov. V tom istom roku, t. j. po štyroch rokoch vlády Smeru vyhlásila, že nízka dôvera v justíciu je alarmujúca, pričom „je to nebezpečné pre demokraciu, je to nebezpečné aj pre zahraničné investície, pretože keď je vysoká miera korupcie a nedôvera v justíciu, tak aj zahraniční podnikatelia si rozmyslia, či k nám prídu a preto je to vážny problém“(https://www.webnoviny.sk/zitnanska-nizka-dovera-v-justiciu-je-alarmujuca/). To je však asi jediná vec na ktorej sa zhodneme. Trojnásobná ministerka spravodlivosti, ktorá v poslednom desaťročí asi najviac určovala chod justície a zmien v uvedenej oblasti mala tri krát možnosť zmeniť katastrofálny stav v očiach verejnosti. Výsledok?

Európska komisia každý rok vypracúva hĺbkovú analýzu progresu jednotlivých členských štátov Európskej únie okrem iného v oblasti vnímania korupcie a  súdov. Podľa posledných výsledkov, ktoré boli zverejnené zo strany Európskej komisie Slovensko vo vnímaní nezávislosti a dôveryhodnosti súdnictva predbehli aj krajiny Balkánu. V časti Európy, kde len pred pár rokmi došlo k ukončeniu krvavej občianskej vojny je vnímanie činnosti práce súdov na lepšej úrovni ako na Slovensku. Nemožno k tomu dodať nič iné, len to, že je to veľká hanba pred celou Európou. Momentálne sme teda v pozícii, že sa naši sudcovia, ale predovšetkým politici môžu ísť školiť, ako sa má vykonávať efektívne justícia do krajín ako je Rumunsko, Bulharsko, alebo Chorvátsko.

Na základe oficiálne zverejnených informácií, v negatívnom svetle vyznelo súdnictvo aj v celoeurópskom prieskume Eurobarometer, v ktorom až 86 percent slovenských respondentov považuje problém korupcie za rozšírený. Po zdravotníctve je korupcia v oblasti súdov druhou najrozšírenejšou. Skonštatovalo to viac ako 50 percent opýtaných. Justícia nám v analýze priniesla aj ďalšie neslávne prvenstvo. V indexe vnímania nezávislosti súdnictva Európskej komisie sa Slovensko ocitlo už druhýkrát za sebou na poslednom mieste.

Nemožno sa čudovať, že ľudia sú frustrovaní najmä z dĺžky súdnych konaní a do istej miery aj z kvality rozhodovacej činnosti. Ministerstvo spravodlivosti sa k otázke hodnotenia dôveryhodnosti justície ani nevyjadrilo, veď načo by aj malo. Aj tak všetci vieme, že v najbližších rokoch sa nič zásadné nezmení, maximálne sa môžeme odraziť od dna. Situácia sa nezlepší, ak dôjde len k pomalým známkam zlepšovania nášho justičného systému, ako napr. k zníženiu počtu nedoriešených prípadov, k prijatiu opatrení na zefektívnenie a skvalitnenie systému napríklad prostredníctvom informatizácie (pod informatizáciou však nemám na mysli krok Ministerstva spravodlivosti ešte z čias ministra Boreca rozdať sudcom notebooky a tablety, aby sa mohli ich deti na čom hrať).

Je zrejmé, že efektívna justícia je kľúčová na budovanie dôvery v rámci podnikania a vhodného investičného prostredia na jednotnom trhu. Je smiešne a naivné myslieť si, že nový minister spravodlivosti Gábor Gál spraví v nasledujúcich 24 mesiacoch zásadnú justičnú reformu, ktorá by posilnila v našej oligarchiou vyžratej krajine princípy právneho štátu a nezávislosti súdnej moci. Nemožno sa čudovať, že za hlavný dôvod nedôvery v justíciu na Slovensku označili obyčajní ľudia, resp. firmy predovšetkým zasahovanie alebo nátlak vlády a politikov na súdy. Slovensko patrí medzi členské štáty s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov. Aby toho nebolo málo, na poslednej priečke v nezávislosti súdov sa Slovensko umiestnilo aj v rebríčku Svetového ekonomického fóra.

Podľa informácií agentúry SITA sa v strane Most-Híd aktuálne hovorí, že ambíciou poslankyne Žitňanskej má byť funkcia ústavného sudcu. Kandidáti na ústavných sudcov sa budú voliť na jeseň. Pritom práve pani Žitňanská sa v minulosti vyjadrila, že „nie je možné, aby niekto, kto je dlhé roky v politike a vo vysokých politických funkciách, mohol zo dňa na deň v citlivých kauzách nezávisle vykladať ústavu.“ (https://domov.sme.sk/c/8083777/smer-chce-podla-zitnanskej-ovladnut-ustavny-sud.html). Nuž verím pani poslankyňa, že to, že zahlasujete podľa vašich slov za dôveru vláde pre ktorú pracuje aj súčasný Prezident Policajného zboru generál Tibor Gašpar nie je podmienka koalície, aby Vás časom schválila za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu. Viem som naivný, ale aj tak Vás vyzývam, zoberte si príklad z vlastných vyjadrení a miesto sudkyne Ústavného súdu SR, ktorý sa bude z veľkej väčšiny obsadzovať o 9 mesiacov prenechajte skôr odborníkom z aplikačnej praxe. Ste politička, tak sa angažujte tam, kde ste posledných 12 rokov, v politike, aj keď výsledkom i Vášho pôsobenia je posledná priečka v Európe dôveryhodnosti verejnosti v justíciu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Kičuru sa pýtali aj na kauzu s Bonulom, pochybenie odmietol

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov.

DOMOV

Zsuzsovú obvinili v prípade ďalšej vraždy

Obvinenie súvisí s akciou NAKA na západnom Slovensku.


Už ste čítali?